Topic outline

  • Module I: - Psychopathology: An Overview मनोविकृतीशास्त्र: एक आढावा

    1.1 – Indicators of Abnormality   अपसामान्यत्वाची निर्देशके

            A)  Subjective Distress (व्यक्तीगत अस्वस्थता)

            B)  Maladaptiveness (विषमायोजन)

            C)  Statistical deviancy (सांख्यिकीय विचलन)

            D)  Violation of the Standards of Society (सामाजिक मानदंडांतील विचलन)

            E)  Social Discomfort (सामाजिक अस्वस्थता)

            F)  Irrationality and Unpredictability (अतार्किकता आणि अनपेक्षितता)

            G)  Dangerousness (धोकादायक)

    1.2 – The DSM-5 and the Definition of Mental Disorder (DSM – 5 आणि मनोविकृतीची व्याख्या)

    1.3 – Classification and Diagnosis (वर्गीकरण आणि नियम)

            A)  Advantages and Disadvantages of Classification (मनोविकृती वर्गीकरणाचे फायदे आणि तोटे)

            B)  How can we reduce prejudicial attitudes toward people who are mentally ill

                 (मानसिकदृष्ट्या आजारी असणार्‍या लोकांकडे बघण्याचा पूर्वग्रहदूषित दृष्टीकोण कसा कमी करता येईल)

    1.4 – How common are Mental Disorder (मनोविकृती किती सामान्य आहे)

            A)  Prevalence and Incidence (व्याप्ती आणि घटना)

            B)  Prevalence estimates for Mental Disorders (मनोविकृतीच्या व्याप्तीचा अंदाज घेणे)

            C)  The Global burden of disease (विकृतीचा जागतिक दबाव)

            D)  Treatment (उपचार)

            E)  Mental Health Professional (मानसिक आरोग्य सेवा व्यावसायिक)


  • Module II: Perspectives of Psychopathology मनोविकृती शास्त्राचे दृष्टीकोन

    2.1- The Biological Perspective (जैविक दृष्टीकोन)

           A) Genetic Vulnerabilities (अनुवांशिकता आणि असुरक्षिता)

           B) Brain Dysfunction and Neural Plasticity (मेंदू अपकार्य आणि चेतारचना बिघाड) 

           C) Imbalances of Neurotransmitters and Hormones (चेतापारेषक आणि संप्रेरकातील असंतुलन)

           D) Temperament (मानवी स्वभाव/ प्रवृती)

    2.2 – The Freud’s Psychoanalytic Perspective (फ्रॉईड यांचा मनोविश्लेषणवादी दृष्टीकोन)

            A) The Structure of Personality (व्यक्तिमत्वाची रचना)

            B) Defence Mechanisms (संरक्षण यंत्रणा)

            C) Psychosexual Stages of Development (मनोलैंगिक विकासाच्या अवस्था)

            D) The Oedipus complex and the Electra complex (ओडिपस गंड आणि इलेक्ट्रा गंड)

    2.3 – The Behavioural Perspective (वर्तनवादी दृष्टिकोन)

            A) Classical Conditioning (अभिजात अभिसंधान)

            B) Operant conditioning (व्यापारक अभिसंधान)

            C) Generalization and Discrimination (सामान्यीकरण आणि भेदबोधन)

            D) Observational Learning (निरीक्षणात्मक अध्ययन)


  • Module III: - Anxiety and Obsessive-Compulsive Disorder (चिंता आणि विचार- क्रिया अनिर्वायता विकृती)

    3.1 - Anxiety Disorder (चिंता विकृती)

           A) Specific Phobia (विशिष्ट दुर्भिती)

           i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            iii) Treatments (उपचार)

          B) Social Phobia (सामाजिक दुर्भिती)

            i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            iii) Treatments (उपचार)

         C) Agoraphobia (Panic Disorder) (सामाजिक स्थळ दुर्भिती- घबराट विकृती)

            i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            iii) Treatments (उपचार)

           D) Generalized Anxiety Disorder (सामान्यीकृत चिंता विकृती)

            i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            ii) Treatments (उपचार)

    3.2 - Obsessive- Compulsive Related Disorder (विचार क्रिया अनिर्वायता विकृती)

           A) Obsessive-Compulsive Disorder (विचार अनिर्वायता विकृती)

            i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            iii) Treatments (उपचार)

           B) Body Dysmorphic Disorder (शरीर रूप बेढबता विकृती)

            i) Prevalence, age of Onset and Gender Differences (प्रसार/ फैलाव, विकृती- आरंभाचे वयोमान आणि लैंगिक भिन्नता)

            ii) Causal Factor (कारक घटक)

            iii) Treatments (उपचार)


  • Module IV: - Mood disorders and Suicide (भावस्थिती विकृती आणि आत्महत्या)

    4.1 – Unipolar Depressive Disorder (एकध्रुवीय औदासिन्य विकृती)

           A) Major Depressive Disorder (गंभीर औदासिन्य विकृती)

           B) Persistent Depressive Disorder (निरंतर औदासिन्य विकृती)

           C)  Causal factor (कारक घटक)

            i) Biological Causal factor (जैवशास्त्रीय कारक घटक)

            ii) Psychological Causal Factor (मानसशास्त्रीय कारक घटक)

    4.2 – Bipolar and Related Disorder (द्वि-धृवीय I आणि II विकृती)

           A) Cyclothymic Disorder (चक्रीदुर्मनस्कता विकृती)

           B) Bipolar Disorders (I and II) (द्वि-धृवीय I आणि II विकृती)

           C) Causal Factors (कारक घटक)

            i) Biological Causal factors (जैवशास्त्रीय कारक घटक)

            ii) Psychological Causal Factors (मानसशास्त्रीय कारक घटक)

    4.3 – Treatments of Mood Disorders (भावस्थिती विकृतीची उपचारपद्धती)

          A) Pharmacotherapy (औषधोपचार)

          B) Alternative Biological Treatments (पर्यायी जैविक पद्धती)

          C) Psychotherapy (मानसोपचार पद्धती)

    4.4 – Suicide (आत्महत्या)

          A) Psychological Disorder (मानसशास्त्रीय विकृती)

          B) Factors Associated with Suicide (आत्महत्येशी संबंधित इतर घटक)

          C) Theoretical Models of Suicidal Behaviour (आत्महत्या वर्तनाचे सैद्धांतिक प्रारूप)

          D) Suicide Prevention and Intervention (आत्महत्या प्रतिबंधन आणि आंतरनिरसन)